Smiech cez slzy
Je to už rok…
To je to, čo nás napadne v súčasnej dobe. Kultúra sa mení a prispôsobuje na virtuálne prostredie, no my veríme, že to už nepotrvá dlho a opäť sa stretneme pod pódiami. Že už čoskoro uvidíme ľudí vychutnávať si hudbu svojich obľúbených interpretov naživo. Davy, usmiate tváre, pár hodín alebo dní s priateľmi na koncerte, či festivale.
To je niečo, čo sme brali ako samozrejmosť dlhé roky.
Samozrejme, nikto z nás nechce a ani nebude pochybovať o tom, že tu existuje vírus, že naň zomierajú ľudia, že nám spôsobuje ťažkosti. A nie len zdravotné, ale hlavne tie spojené s bežným životom.
Keď sa človek zamyslí nad tým, že akákoľvek zábava dostala stopku, tak nám v podstate nezostáva nič iné iba čakať čo príde, kedy sa dostaneme slobodne von, kedy nám dovolia slobodne žiť.
Je však smutné, že my nie sme tí, čo rozhodujú o svojom živote. V podstate sme sa stali väzňami vo svojej krajine. Nie, nebudem hodnotiť schopnosti alebo neschopnosti vládnej scény. Skôr chcem povzbudiť Vás, čo veríte spolu s nami, že raz bude dobre a že nebude dlho trvať tento stav „čudnej vojny“ s neviditeľným nepriateľom.
Je to už rok…
A my Vám chceme zaželať pevné nervy, veľa zdravia a hlavne nádej.
Nádej na to, že každá búrka raz skončí a my sa stretneme. Dáme dole rúška a konečne sa budeme môcť spoločne porozprávať bez strachu, bez obáv a pochýb.
Smiech cez slzy? No predsa ako spomienka na to, že raz sa to skončí:
